musimreagovat

musimreagovat

Moje vyznamenania
Títo žerú mňa
pherkard

* Po prevoze do nemocnice lekár konštatoval smrť pacienta, ale to sme tušili, už keď sme ho našli na troch miestach v lese.
* Páchateľ odcudzil zo zásuvky vedúceho nezistené množstvo päťkorunových mincí v celkovej hodnote 300 Sk.
* Najskôr som si myslel, že len žartuje a že po mne strieľa slepými nábojmi. Keď ma odvážali do nemocnice, tak som si to už nemyslel.
* Niekoľkrát som ho vyzval, aby zastal, ale on padal z okna ďalej.
* Po niekoľkých ďalších metroch zabočil sledovaný vpravo, čo sme nepredpokladali a pokračovali sme ďalej rovno.
* V tom parku som bol len ja a páchateľ. No a ešte asi päťdesiat iných ľudí, ktorých som nepoznal.
* Vystrelil som naňho zo služobnej zbrane až potom, čo som strieľal do vzduchu, ale to bolo tri dni pred tým, a to zadržaný asi nepočul.
* Služobný pes sledoval stopu niekoľko metrov a potom zaspal.
* Zadržaný sa pri zatýkaní bránil, ako keby vedel, že ho chceme zatknúť.
* Nasadil som mu putá, a skôr ako som sa spamätal, ušiel mi i s policajným psom.
* Služobný pes síce zadržal páchateľa, ale putá som mu musel nasadiť ja.
* Zadržaný pri zatýkaní hrýzol, preto to asi služobný pes nevydržal s nervami a uhryzol ho tiež.
* J.K. sa pri zatýkaní bránil tak intenzívne, že sme sa po chvíli už bránili my.
* Hrubo ma urážal, tak som ho mierne upokojil obuškom
* Narazil som do telefonického stĺpu, pretože som chcel zabiť muchu.
* Ten kamión zacúval cez predné sklo do manželkinej tváre.
* Keď som prišiel domov, vošiel som omylom do iného dvora a nabúral do stromu, pretože ho doma na tomto mieste nemám.
* Pred jazdou som niečo vypil. To ale nebolo nič proti smädu, ktorý som mal. Nehodu teda zavinila manželka, ktorá presolila obed.
* Ten dedo, ktorého som zrazil, by sa na druhú stranu cesty aj tak nedostal.
* Myslel som si, že mám stiahnuté okienko. Zistil som ale, že je zavreté, keď som vystrčil ruku von.
* S odcudzeným autom som šiel dosť rýchlo, nemôžem ale povedať koľko, pretože sa mi všetko pre opilosť rozmazávalo. V aute som ale už nepil.
* Chodec do mňa narazil a potom mi skočil pod auto.
* Ten chodec váhal, ktorým smerom sa má vydať, a tak som ho prešiel
* Keď sa mi stala nehoda, viedol som vozidlo už štyridsať rokov a zaspal som za volantom
* Kde sa vzalo, tu sa vzalo, prišlo neviditeľné auto, narazilo do môjho vozu a zase zmizlo.
* Povedal som polícii, že nie som zranený, ale keď som si zložil klobúk, zistil som, že mám fraktúru lebky.
* V tvári toho starého pána, ktorý sa odrazil od kapoty môjho auta, som si všimol nečakane smutný výraz.
* Nepriamou príčinou tejto nehody bol chlapík v malom aute s veľkou hubou.
* Pred jazdou som požil alkohol v množstve šiestich veľkých alkoholov, ale podotýkam, že zákrutu som prehliadol len preto, že fúkal dosť silný vietor.
* Telefonický stĺp sa rýchlo približoval. Snažil som sa mu uhnúť z cesty, ale naraz mi narazil do predku auta.

 
bukasovymasiv

bradavičnaté Mafiánske Prasa robert fico označil Slovensko za najväčší vred v Európskej únii. Dovolím si ho poopraviť. Slovensko je krajina, ktorú milujeme, len má niekoľko vredov na svojom tele.
Vred korupcie, ktorý zabíja spravodlivosť a berie nám nádej na lepšiu budúcnosť, pretože limitované zdroje nás všetkých presúva do vačkov pár vyvolených.
Vred vulgárnosti, ktorý otrávil verejnú diskusiu a dáva našim deťom ten najhorší príklad, ako sa k sebe správať.
Vred klamstva, ktorý berie priveľa ľuďom chuť tu žiť a pracovať.
Vred strachu a spiatočníctva, ktorý bráni Slovensku stať sa krajinou, kde nájde rešpekt, uplatnenie a dôstojné podmienky pre život každý občan a občianka.
Je najvyšší čas začať tieto choroby liečiť. Poslankyne a poslanci Národnej rady dnes môžu na tejto ceste spraviť dôležitý krok. Pred spravodlivosťou nesmie byť imúnny ani trojnásobný mafiánsky premiér.

 
bukasovymasiv

V Rusku nechce byť opozícia opozíciou a občania nechcú byť občanmi. Trpia komplexom obete. Veria, že na nich nezáleží a že ani nemajú silu čokoľvek zmeniť. Hovoria „Vždy to tak bolo“, čo potvrdzujú aj svojou občianskou pasivitou. Rozvrat v 90-tych rokoch, beznádejné „nulté roky“, Putinova vláda ťažká ako náhrobný kameň, úradníci kryjúci jeden druhému chrbát, zmonopolizovanie médií, politické procesy a prakticky zákaz verejných protestov viedli k tomu, že Rusi sa cítia pred štátom úplne bezmocní. Prestávajú veriť, žeby vo svojej krajine mohli ovplyvniť alebo zmeniť beh udalostí. K volebným urnám radšej nechodia. Povedia si „Aj tak môj hlas nerozhodne. Už je rozhodnuté vopred.“ Nechodia ani demonštrovať „Aj tak nás rozoženú!“ Za svoje práva nebojujú. „Vďaka Bohu, že aspoň žijeme.“ 140 miliónov ľudí zotrváva v akýchsi chorobných driemotách hraničiacimi so stratou pudu sebazáchovy. Nenávidia moc, no chorobne sa boja zmeny. Sú vnímaví na nespravodlivosť a neistotu, no zároveň neznášajú bojovníkov za občianske práva. Byrokratov a vládu nenávidia, ale zároveň podporujú úplné zasahovanie štátu do všetkých oblastí života. Boja sa polície, ale vo svojej krajine sa dožadujú väčšej policajnej kontroly. Cítia sa oklamaní, ale veria televízii. A ako mantru stále opakujú: „Len aby nebola vojna“, no z vojny majú potešenie. Sú to obete s pocitom všeobecnej nadradenosti, na ktorej nič nielenže nemôžu, ale ani nechcú niečo zmeniť.
Syndróm naučenej bezmocnosti popisujú už v r. 1967 dvaja americký psychológovia Martin Seligman a Stephen Mayer. Svoje prvé pokusy robili na zvieratách. Dve skupiny psov vystavili elektrickým šokom. Psy v prvej skupine mali možnosť vypnúť prúd stlačením špeciálneho tlačidla svojím ňufákom. Psy v druhej skupine nemali túto možnosť a nijako nemohli ovplyvniť šoky elektr. prúdom. Potom psov z oboch skupín premiestnili do ohrádky s nízkym oplotením, ktoré mohol každý pes ľahko preskočiť. V okamžiku ako psy boli vystavené elektrošokom, tie z prvej skupiny hneď začali preskakovať ohrádku, aby sa vyhli nepríjemným pocitom z eloktrošokov. Naproti tomu psy z druhej skupiny neurobili vôbec nič preto, aby svoju bolesť zmiernili. Zostali len meravo stáť. Po pokuse na psoch, urobili rovnaký pokus na ľuďoch – dobrovoľníkoch. Saligman definoval naučenú bezmocnosť ako stav, ktorý vzniká, keď sa človeku zdá, že nemôže nič ovplyvniť a nemôže nič urobiť, aby zabránil nepríjemnej udalosti alebo aby ju mohol zmeniť. Naučená bezmocnosť sa prejavuje v troch oblastiach – v motivačnej, emocionálnej a kognitívnej.
Keď to prenesieme do roviny motivácie, tak jedinec stráca vieru v seba samého a túžbu situáciu ovplyvniť. V emocionálnej sfére sa to prejavuje pocitom úzkosti vedúcej až do hlbokej depresie. V poznávacej rovine ide o neschopnosť naučiť sa ako sa dostať zo vzniknutej nepríjemnej situácie. Prenesúc to do dnešnej doby, zdá sa, že takýto experiment najväčšieho rozsahu s uvrhnutím ľudí do tohto stavu, sa práve deje v Rusku. Sociológovia a psychológovia odhadujú, že syndrómom naučenej bezmocnosti dnes v Rusku trpí až 90% obyvateľov.
môžeme iba hádať , koľko percent takýchto ľudí žije u nás na slovensku. Problem postkomunistickych krajin je, ze sa ludia nevedia vyrovnat so zodpovednostou a ze nemaju absolutne ziadne moralne standardy. Vidno to aj u nas, kde parlamentne volby = loteria ze kto bude moct kradnut najblizsie 4 roky a nikto nie je za to sudeny a nie je vyvodzovana ziadna zdpovednost. Jedine co pocut je kydanie na USA

 
bukasovymasiv

Na dezolátskych weboch píšu, že vraj sa už Fíni boja ruských provokácií na hraniciach. Tomu neverím. Neboja sa. Vysvetlím prečo.
V roku 1939 sa masový vrah Stalin rozhodol, že dobyje Fínsko. Výsledok bol predsa jasný. Aké problémy mohli tak asi čakať Červenú Armádu pri obsadzovaní zemičky so štyrmi miliónmi obyvateľov? Sovietsky zväz ich mal v tom čase 180 miliónov. Báťuška tam poslal stotisícovú armádu. S tankami a lietadlami.
Lenže Fíni sa nedali. Vypráskali ich. Vzali svoje lovecké pušky, manželky im ušili maskáče z prestieradiel, nasadili si snežnice a lyže... a už to išlo. Je to jediná krajina o ktorej viem, že tam stavali falošné mestá a tie potom v čase náletov zapaľovali, aby zmiatli ruské bombardéry (fungovalo to). V jednej bitke si poradili aj s presilou 3:1. Takmer žiadny Krasnoarmejec to vtedy neprežil.
Potom tam Stalin poslal dokonca polmiliónovú armádu. (Na 4 milióny obyvateľov!) Rovnako dávali na frak Sovietsko-Ruským okupantom ďalších 100 dní. Nakoniec to skončilo prímerím. Fíni síce prišli asi o desatinu územia. Ale na rozdiel od Litvy, Lotyšska a Estónska si ubránili svoju identitu, demokraciu i slobodu nepretržite až dodnes. Hádajte, aký mal Sovietsky zväz vtedy dôvod? Vraj ich tento severský štát ohrozoval! Za toto odporné svinstvo (aj rumunskú Besarábiu) si vtedy ZSSR vyslúžil ako jediný štát sveta vyhadzov zo Spoločnosti národov - predchodcu OSN.
Fíni na túto ruskú lekciu nikdy nezabudli. Takže vedzte, že dodnes tam farmaceutickej firmy musia držať zásoby liekov minimálne na pol roka. Každá väčšia budova v Helsinkách musí mať protibombový úkryt. Vrátane plavární (ktoré súčasne skladujú zásoby pitnej vody), motokárových závodísk, alebo nákupných stredísk. Ich náklady na obranu sú (v pomere k národnému dôchodku) najvyššie v Európe. Len si predstavte také Slovensko (dnes rovnakých 5,5 mil. obyvateľov) so 60 najmodernejšími stíhačkami a 240 tankami.
Pritom majú skvele premyslenú povinnú vojenskú službu s možnosťou dobrovoľných záväzkov. A hádajte čo? Ročne sa do nej hlási aj 500 žien! Fínsko hovorí, že si pre prípad obrany udržuje pripravených asi 280 000 vycvičených vojakov. To zatiaľ nedokázal dať na Ukrajine Putin dohromady ani pomocou povinných odvodov. Skrátka a dobre, Fínsko je mimoriadne tvrdý orech na vojenské rozlúsknutie. Premiérka v koženej bunde je z toho to najnežnejšie.
A vraj Fínsko váha so vstupom do NATO. Hovno . Od napadnutia Ukrajiny tam vzrástla podpora tohto kroku z nejakých 60 na takmer 80 %. Pre vstup je vraj 194 z 200 poslancov tamojšieho parlamentu. Ten teraz čaká iba na vládnu správu a návrh príslušného zákona. A áno, čakajú, že Rusi budú vyplakávať a hroziť . Ale Fíni majú úplne u prdele, čo povie zaostalé Sovietske Rusko na vstup Fínska do NATO .
Takže je takmer na 100% isté, že sa v lete Sovietskemu Rusku predĺžia hranice s NATO o celých 1 340 kilometrov. A Švédi sa pridajú tiež !
Gratulujeme, Vladimír Vladimirovič !
Ste naozaj geniálny stratég 

 
 
 
loader